Umelá inteligencia je inteligencia demonštrovaná neživými systémami – na rozdiel od tej, ktorú prejavuje človek. Jeden z pohľadov na umelú inteligenciu je snaha reprodukovať správanie človeka s využitím prostriedkov informatiky, najmä logiky a algoritmov a do určitej miery aj schopnosti ukladania skúseností prostredníctvom dát. To znamená vnímať zmyslami svet, rozumieť a reagovať na reč, učiť sa, plánovať a riešiť problémy. Keďže ide o počítač, ktorý túto reprodukciu vykonáva, je to softvér, ktorý zabezpečuje túto inteligenciu.
Mnoho prístupov umelej inteligencie si kladie za cieľ viac či menej napodobňovať schémy ľudského (prípadne vo všeobecnosti biologického) správania, vyhodnocovania a analýzy podnetov prostredia, prípadne tvorivej činnosti.
Umelá inteligencia sa rozvíja na cieľoch, ktoré máme ambíciu očakávať od inteligentného systému) a hľadá v rôznych vedných disciplínach dostupné riešenia. Pôvodne bola snaha priekopníkov umelej inteligencie zameraná na úplné skopírovanie a následne zdokonalenie ľudského umu. Čoskoro sa však tento cieľ ukázal ako v blízkej budúcnosti nerealizovateľný a ohraničil sa na ambíciu využívať umelú inteligenciu na činnosti, v ktorých človeku síce nechýba inteligencia, ale z hľadiska množstva dát a nutnosti ich rýchlo spracovávať dokáže byť stroj (softvér) podstatne rýchlejší.
Dnes sa jednotlivé výskumné tímy snažia o vytvorenie parciálnych algoritmov na riešenie najmä nedeterministických problémov.
Zdroj: MIRRI
Digitálna agentúra Webiano
© 2022 webiano.digital